Dante Alighieri
Pred viac ako 700 rokmi napísal taliansky básnik Dante Alighieri slávnu Božskú komédiu. Pamätám si, ako na strednej škole bolo Danteho dielo súčasťou povinnej literatúry. Vtedy som po prvýkrát zachytil, že niečo také existuje. Samozrejme, nečítal som to. Kniha sa ku mne však znova dostala počas vysokej školy. Ani vtedy a ani dnes nie som nadšenec poézie alebo milovník komplikovaných literárnych diel. Sčasti ma však Danteho príbeh veľmi zaujal. Dokázal som sa vžiť do role hlavnej postavy a pocítiť beznádej a túžbu dostať sa z nej.
Podľa danteológov, odborníkov, ktorí sa zaoberajú jeho dielami, má Božská komédia viacero významov. Podľa mňa je napísaná neuveriteľne nadčasovým spôsobom. Každý kto ju v pokoji vydrží čítať, si presne nájde význam, s ktorým sa aj v dnešnej dobe dokáže stotožniť. Jedným z mnohých významov komédie je aj opis krízy stredného veku, morálny úpadok človeka či blúdenie životom, ktorý vôbec nedokáže ovládať.
Začiatok Danteho príbehu je o tom, že zablúdi v temnom lese, pretože v živote stratil smer, ktorým sa uberať. Odklonil sa od pravdy a cnosti. Temný les, do ktorého vkročil, znázorňuje mravný a intelektuálny úpadok. Je to svet nerestí a závislostí, snáď taký istý ako aj ten dnešný. Dante si náhle uvedomí, že ho prenasledujú traja neľútostní dravci: gepard, vlčica a lev. Nenásytnosť, lakomosť a pýcha, ktorým sa vlastnými silami už nedokáže ubrániť. Podľa niektorých výkladov sú týmito dravcami aj túžba po moci, peniazoch a sexe. Dravé šelmy neustále číhajú na okamih nepozornosti svojej koristi a Dante sa v zúfalstve snaží dostať na vysokú horu, ktorá je ožiarená slnkom.
Vergilius
Hora znázorňuje výšiny cnosti a pravdy, po ktorých vnútorne túži . Uvedomuje si, že spadol už príliš hlboko, aby to zvládol sám. V stave zúfalstva a beznádeje sa mu zjaví duch zosnulého básnika Vergilia, ktorý zomrel pred 2000 rokmi a Dante ho obdivoval. Vergilius upokojí Danteho dobrou správou, že z temného lesa vedie cesta von. Horšie však je, že vedie peklom. Dante si v sprievode Vergília prejde peklom aj očistcom, kde je svedkom utrpenia tých, ktorí bezcieľne blúdili životom a tých, ktorí im vblúdení pomáhali.
Tá sila je v nás
Tak ako básnik Vergilius ani Dante nebol žiaden náboženský svätec. Neprijal žiadnu vieru, ale objavil tú svoju. Uvedomil som si, že aj v mojej mysli neustále číhajú šelmy na chvíľkovú nepozornosť. Chcú sa jej zmocniť a stiahnuť dole. Cesta zo samotného dna je zdanlivo ťažká a môže byť doslova peklom. Strach, pochybnosti, úzkosť, pýcha… nech je to čokoľvek, nesmie to nikdy odviesť pozornosť od vedomého žitia a vlastnej sily, ktorú máme všetci v sebe.